Dream 1

Kajuš mi poslala, prvý diel jej poviedky, tak tu ho máte :) ... čo sa týka tej mojej ( AW ), ďalšiu časť vám zverejním v piatok večer, alebo v sobotu :)

Ležala som v posteli čítala obľúbenú knihu. Keď som sa pozrela na hodinky svietilo tam červeným 10:21PM. Pýtate sa prečo PM,zbožňovala som Londýn a mojím snom bolo žiť tam alebo aspoň sa tam ísť pozrieť. Môj sen sa vyplnil na narodeniny ktoré som mala, sa mama s otcom dohodli že mi dohodnú výmenný pobyt v Londýne s jedným dievčaťom a zajtra si ona bude líhať do mojich perín vo Švajčiarsku zatiaľ čo ja si budem líhať do tých jej v Londýne.

* na druhý deň ráno

Keď zazvonil budík rýchlo som sa postavila vliezla do kúpelne zavrela dvere  a  začala sa ranná sprcha a líčenie,dlhšie som tam aj tak byť nemohla lebo sestra už búchala na dvere že nejsom jediná v tejto domácnosti ktorá chce isť ráno do kúpelne. Keď som vletela do izby nastala dilema č. 2 oblečenie. Netušila som čo si oblečiem keďže som nevedela aké bude počasie dala som si obľúbené modré rifle ktoré som si vyhrnula po členky a svetrík, do kabelky cez rameno som si nahádzala peňaženku,slnečné okuliare,taštičku v ktorej som mala make-up a špirálu niake žuvačky,tyčinku na hlad i keď v lietadle by sme niečo mohli dostať,mobil,slúchadlá zazipsovala som tašku a mohla som isť.

Lúčenia som nemala moc v láske z rodičmi to bolo také že buď sa rozplačú oni alebo ja. Tak som za mamou prišla do kuchyne silno ju objala potom som prišla za sestrou u ktorej som tiež skončila v naručí a len som počula ako mi do ucha šepká „Prosím,Prosím keď stretneš hocijakú hviezdu odfoť sa s ňou a fotku mi hneď pošli!“ len som sa usmiala a prikývla. Otec ku mne prišiel tiež ma objal a odišla som dole ma už čakal najlepší kamarát Josh ktorý mal auto ktoré som sú nesmierne závidela. „Heey“ pozdravil ma, ja som mu len nemo prikývla a sadla si. Na letisko sme prišli v pred čase Josh ma objal tak silno že ma skoro udusil „Stačí!“ kričala som no on len nemo stál a držal ma po chvíli si siahol do vrecka a niečo vyberal „Čo je?“ nedočkavo som pozerala no on vytiahol fotku z minulého roka keď sme sa boli fotiť vo fotobunke boli to také strašné fotky ale zároveň ma dokázali tak strašne rozosmiať „Nech na mňa nezabudneš a každý večer ťa povinne čakám na skype!“ zamrmlal. Posledný krát som ho objala a odkráčala k službe kde som čakala na radu dala batožinu a pomaly som sa presúvala a čakala dokým nezakričali „Let číslo 196 smer Londýn!“ v momente ma vystrelo a kráčala som za davom ľudí smerom ku kontrole.