Dream 2

  Let netrval dlho. Až na malé uplakané dieťa predomnou a staršieho pána vedľa mňa ktorý mi celú cestu rozprával príbeh o jeho dievčati a neskôr aj manželke. Ten príbeh bol krásny, opisoval lásku ktorá sa tak lahko nenájde ale pri myšlienke že je to skoro nemožné mi naskočili zimomriavky. Konečne, pomysela som si keď som zacítila ako kolesá lietadla dopadli na zem a my sme v Londýne. Z lietadla som vyšla rýchlo ale na batožinu som čakala snaď celú večnosť,už som sa my hlavou premietavali obrazy čo budem bez nej robiť keď sa zrazu obzriem a tam stojí vysmiata rodina s nápisom C. Mayer a pri nohách a pri nohách im leži moja taška. Usmiala som sa a išla k ním. Boli milí nie ako ich opisovala Karin. Karin je ich dcéra a zároveň dievča ktoré bude spávať v mojej izbe. Cesta z letiska do ich domčeku netrvala dlho alebo aspoň som si to nevšimla keďže sa ma celú cestu niečo vypytovali. Po chvíli som len zacítila ako auto pomaly pribrzduje a mi parkujeme pred skromním domom. Bol maličký ale krásny. Okolo celého domu bol vysadený trávnik na ktorom bolo vidno že neni zanedbávaný. V predsieni boli vystavené fotografie pravdepodobne celej ich rodiny od pradedka,dedka až po Karin a jej brata Jamesa. Vyzerali šťastne a milo. Karinina mama Alice ma zaviedla do izby. Pozerala som si jej fotografie,trofeje a všelijaké medajle ktoré má Karin z tenisu,ak si dobre pamätám. V tom ma z myšlienok vytrhla Alice

"Nejsi hladná,smädná?" hneď som zareagovala "Nemáte trocha CocaColy?" "Určite sa niečo nájde." odpovedala a už jej nebolo.

Veci som si vybalila do skriňe a zišla dole. Kuchynu z obývačkou delil barový pult ktory bol nadosah ruky od chladničky. Sadla som si napila sa s coli a pozerala do blba.

"Vstavaj!" kričal niekto. Obzriem sa a koho nevidím James stojí ako prikovaný a rukou objíma dievča okolo pásu. "Ehm,Carol?" hneď pokračoval.

"Toto je moje dievča Natalie, Natalie-Carol, Carol-Natalie."

"Teší ma" zborovo sme odpovedali.

"Dobre možme ísť!" vtrhol nám do pohladu James

"Kam?" odvrkla som rýchlosťou blesku.

"Von,nebodaj tu budeš trčať do rána?" zasmiali sa a ja som sa len postavila vybehla do izby zobrala tašku s mobilom a zbehla dole kde ma už nedočkavo čakali. Boli spolu zlatý, James plavovlasý gentleman a Natalie ktorá vyzerá ako modelka z vlasmy čiernymi ako havran až po zadok. James nám otvoril dvere a Natalie vyšla von a za sebou ťahala mňa. Netušila som kam ideme ale bola som rada že si to tu aspoň trochu obzriem. Po chvílke kráčania a spovedania sme sa ocitli pred akým si centrom kde kričalo asi 1000 dievčat a v rukách zvierali cédečka a plágáty niakeho Eda Sheerana. "Kde sme?" naliehavo som zakričala aby ma bolo počuť. James sa usmial "Na autogramiáde,nemysli si že takýto rozruch je tu stále."  odpovedali a jemne sa usmiali. Po hodinovom čakaní sme sa predsa len dostali na rad. "Tu ste,už som si myslel že neprídete." ozval sa chalan približne 20 ročný z ryšavými vlasmy a vtipným úsmevom, začal nás objímať najprv Natalie potom Jamesa a nakoniec mňa. "Teši ma" pošuškal mi do ucha až ma miklo. "Nápodobne." odpovedala som a pomaly sme sa presunuli do šatne. Vyzeralo to ako po 3. svetovej vojne všade špina a neporiadok. Chvílku sa ten Ed, ako som sa dozvedela rozprával z Natalie zatial čo mne James vysvetloval že Natalie je vlastne jeho nevlastná sestra. Po polhodnovom dialógu nás veľké čierne auto vysadilo pred Starbucksom a my sme sa posadili na samí koniec. Po chvíli prišla čašníčka celá vysmiata od ucha k uchu až sa jej tvár išla rotrhnúť. "Dali by ste si niečo?" po chvílke mlčania sme si vybrali. "Čiže jedno veľké latté, jedno frappé a dve karamelové macchiata" zopakovala objednávku a odkráčala. Ako prvý začal rozhovor Ed po chvílke mlčania som mu odpovedala. Rozprívali sme sa o všetkom čo ma napadlo od rodiny,školy kamarátov až po to čo tu vlastne robím. Tak isto to bolo u neho až nato že on je známi spevák a skladateľ. Sedeli sme tam približne 2hodiny ked Natalie zazvonil mobil,mlčky ho zdvihla. Po minúte pohmkávania do telefónu zložila zo slovami "Do 15minút som tam." Na to James hned zareagoval že čo sa deje. Natalie sa ospravedlnila že už musí ísť, James sa postavil čím naznačil že ide s ňou. Nechcela som tu ostáť sama a zároveň som nechcela aby sa Ed cítil že je odkopnutí. Po chvíli Ed zahlásil že teda nech ideme ale pod podmienou že sa ešte stretneme s chalanmi. Súhlasila som s tým že sa stretneme eše raz ale z akými chalanmi to som netušila. "Nevadí čoskoro sa dozvieš." povedal mi James keď si všimol ako divno pozerám na Eda.