Diary II.

Tak ma tu opäť máte dievčence. Živú, zdravú a z hôr nedolámanú. Nadpis tohoto príspevku som si zvolila Diary, pretože, mám v pláne kecať aj o iných veciach, ako je moja dovolenka. Mal by byť v poradí druhý, i think. Keď sa mýlim, skutočne prepáčte, no nechce sa mi hľadať posledný takýto zápisok.
Včera som sa vrátila po úmornom týždni konečne domov, a spoločne s mamkou sme skonštatovali, že hory a kopce nechceme vidieť minimálne dva roky. Dokonca ani na náš šaľský títeš (násyp) nehodláme vyliezť. Takže už teraz viem, že budúci rok sa môžem tešiť na krásne azúrové more, slniečko a veget na pláži. Okrem iného, samozrejme.
Spolu s rodičmi, a známymi sme pochodili snáď aj nemožné. Lýtka ma bolia do teraz, z postele mi trvá asi dve minúty kým vstanem,a na pätách sa mi urobili od topánok hnusné pľuzgiere, takže len čakám kedy sa to všetko zahojí a vráti do normálu.
Slovenský raj. Veľa z nás si pod týmto názvom predstavuje raj. Taký, akoby skutočný. Aspoň, u mňa to tak bolo, keď som odchádzala z domu. Nadobudla som dojem, že to bude ako v rozprávke,samé stromy, potôčiky, vodopády, skaly, strmé rebríky.
Zostala som v nemom úžase, hneď po prvom a aj  po tých ďalších dňoch. Toto má byť raj? pomyslela som si pri jednej túre. Sklamalo ma to.Toľko čo sme sa nachodili, išli si dušu vypľuť a modlili sa, aby sme konečne boli v cieli, a toto vidieť? Zlatá Terchová (chodievame tam už štyri roky, a vždy sa tam s radosťou vraciam. Kto bol, je to super, kto nie, vrelo odporúčam. Jánošíkove diery a Vrátna dolina,to je niečo prekrásne!)
Slovenský raj ma sklamal na toľko, že som si neni istá, či by som bola druhý raz ochotná ísť tam. Jasné, bolo krásne vidieť z vrchov kopcov okolité dedinky, Spišskú Novú Ves ktorú som mala ako na dlani či vidieť panorámu Vysokých Tatier a hľadať medzi nimi Gerlach (nenašla som).
Tatry, bože môj. Jeden deň sme si spravili ,,menší"výlet a šli si pozrieť Tatry. Nevidela som ich po prvý krát, no vždy ma nadchnú ako malé dieťa. Pozemnou lanovkou sme sa zo Starého Smokovca vyviezli na hrebienok, kde sme mali neskutočne krásny výhľad. Pešky sme ďalej išli dole, na Bílikovu chatu, z ktorej sme sa vybrali na Studenovodské vodopády(tak sa tuším volali) a ďalej na Rainerovu chatu, kde sme si dali zaslúžený oddych. Po pár hodinách nastalo to čoho som sa bála. Ovalili ma spomienky a taký zvláštny pocit vo vnútri keď sme prechádzali okolo Štrbského plesa. Ešte nedávno v máji sme si ho celý obišli ako trieda, keď sme boli ubytovaný v penzióne v Tatranskej Štrbe. Slzy sa mi tisli do očí, keď som videla skalu na ktorej som sedela spoločne so spolužiakom a rozprávali sa. Prišlo mi to ako včera.
Keď konečne odišli tieto myšlienky a pocity, chcela som vyliezť na známy skokanský mostík, a kochať sa tou parádou čo sa mi naskytla pod nohami. Nastal problém, nikto nechcel ísť, všetci boli unavení. Horko ťažko som zlanárila kamošku, ktorá to však v polovici cesty vzdala a počkala ma. Ja som sa po ,,pár" minútach vyštverala na mostík, zafunená, koleno mi šlo od bolesti roztrhnúť, no keď som sa pozrela pred seba, ústa som nevedela zatvoriť. Proste krásne. Celé Štrbské pleso som mala ako na dlani, a ľudia prechádzajuci okolo neho boli maličký ako mravčeky. Stálo to zato !!
S témou-dovolenka, končím, no predsa sa vás chcem opýtať, aký máte vy názor na Slovenský raj ? píšte do komentov.


Počuli ste to ?!! Agrr. Dve Slovensky, Sandra a Veronika v jednom nemenovanom nočnom londýnskom klube stretli našich chlapcov. Josha, Liama a Nialla. Mňa snáď skoro porazilo, keď som sa to dozvedela. Plakala som, kričala som a preklínala snáď všetkých,hoci sa teším spolu s dievčatami.
Opäť ma ovládol pocit, že mne sa to nikdy nepodarí, hoci sa a Angie chystáme budúci rok do Londýna. Sledujeme termíny koncertov a modlíme sa aby v máji mali voľno a boli v Londýne.
Ale aj tak. Bojím sa. Toľkým dievčatám zo sveta sa to podarilo, tak prečo mne by nemalo ?
Pretože mám smolu, chýba mi to hlúpe šťastie. Čoraz viac rozmýšľam a plačem nad myšlienkou, že nikdy neobjímem  Harryho, že sa nikdy nepozriem do tých jeho zelených nezbedných očí, z ktorých len ťažko niečo vyčítam.
Super zase plačem.. Help meeeeeee !!!!! Stáva sa to aj vám, či len ja som taká, no, čudná ?:D
Tieto baby z Nových Zámkov (je to asi 20 km od Šale-ďalší dôvod pre porazenie) sú pár km od Londýna na prázdninách. Našli si tam prácu a spoločne si tam nažívajú kým im nezačne vysoká.
Mne a Ang vznikli fakt skvelý nápad. Keď sme včera v noci, alebo skôr ráno spolu volali, a plánovali si po strednej 2 či 3 mesiace strávené v Londýne, smiali sme sa na celé kolo. Ešte nie sme ani prváčky, a už si zariaďujeme čo bude o štyri roky. Nevadí.

Dnes sa končí olympiáda, ako rýchlo to ubehlo nemyslíte ? Rozhodne ďakujeme našim piatim športovcom, ktorý nás potešili medailou.
Nezabudnite dnes sledovať záverečný ceremoniál, kde vystúpia aj naši chlapci.

Mám taký pocit, že sa mi vyčerpala všetka slovná zásoba, a nič zmysluplné tu už nevypotím. Takže zatiaľ. :)

Have a nice day, girls! :)