Diary IV.

Bonjour filles, alebo ahoj dievčatá. Dnes je 14 september, ja si musím pomaly začať užívať posledných 15 rokov môjho života, kým sa neponorím do sladkých šestnástin (konečne).
Chcem vám povedať o pár zmenách, ktoré nastanú, lepšie povedané už nastali:
1. určite ste si všimli nový, celkom iný vzhľad blogu, s ktorým som sa pohrala pred pár minútkami. Možno ste na takýto štýl neni ani zvyknuté, no viem že ste šikule a rýchlo vám začne vyhovovať.
2. časti, Someone Like Me, a iné. Chodím do prvého ročníka na gymnáziu, a moje dni strávené leňošením sa skončili. Nastala tvrdá realita, kedy musím makať, makať a makať. Domov zo školy sa vraciam okolo pol tretej - tretej uťahaná ako snežný pes na záprahu. Bohu som vďačná, že mám tých pár minút kedy si môžem ľahnúť a trošku si oddýchnuť, kým sa nezačnem pripravovať na ďalší deň. Tá príprava je úplne iná ako na základnej škole. Zatiaľ čo tam som sa biflila, tu sa snažím dostať učivá do hlavy tak, aby mi tam aj nejaký ten čas pobudli. Mám jasne stanovený cieľ do budúcna, môjho sna stať sa lekárkou na detskej onkológii som sa stále nevzdala a viem, že tak ľahko sa ani nevzdám.
Nemám čas, na písanie častí, ak aj áno tak po kúsočkoch. Kúsok napíšem jeden deň a ďalšie na tie druhé, to je hlavný dôvod prečo nepridávam časti tak často. Včera som zverejnila prvú jednodielku môjho života, dostal sa mi k nej jeden komentár, ktorý ma skoro dohnal k slzám, no žiadny iný. Chcem sa vám opýtať dievčatá, chceli by ste aby som častejšie ( v rámci mojich možností samozrejme ) pridávala takéto jednodielne časti, ktoré pokračovanie už nebudú mať? Píšte mi do komentárov, skutočne je to dôležité. V pondelok sa mi konečne začína angličtina v jazykovke, ktorú budem mávať dva krát do týždňa. Jednu hodinu s lektorom, druhú so slovenskou učiteľkou. Budem ju mávať tak, ako predchádzajúce tri roky v neskorších poobedňajších hodinách, čo znamená že aj to málo času čo som mala na písanie nových častí už nebude, takže vám neviem zaručiť, v akých intervaloch budem nové diely pridávať.

PARÍŽ. Mesto, do ktorého túži nahliadnuť snáď každý. Vyliezť na Eiffelovu vežu a kochať sa výhľadom na obrovský Paríž, ktorý sa vám naskytne pred očami. Pozrieť si čarovné, jedno z najznámejších múzeí na svete - Louvre, ktoré sa týči na pravom brehu rieky Seina. Podliezť popod víťazný oblúk, pozrieť sa na nebo a mať úžasný pocit na srdci, že ste v tomto meste snov. A ja nie som výnimkou. Od útleho detstva mám sny. Vlastne, kto ich nemá? Určite si každý z nás niekoľko krát povedal SEM chcem ísť, SEM raz určite pôjdem. U mňa to vždy bol Londýn, New York a Paríž. K týmto trom mestám sa v mojich dvanástich rokoch pridal Liverpool.. Dôvod? Láska k futbalu a práve k tomuto klubu. Neopísateľná a nevyliečiteľná.

LONDÝN. Mesto, ktoré mi dokázala, že láska na prvý pohľad existuje. Že môže prísť kedykoľvek a kdekoľvek. U mňa to bolo v máji 2011 kedy som toto mesto navštívila a môžem vám s určitosťou povedať, že sa tam raz vrátim. Pretože v tomto meste si predstavujem svoj život, svoju budúcnosť. Je tam tak krásne, že slovami sa to ani opísať nedá. Keď sa prechádzate po zaplnených uličkách, keď hľadíte na Buckinghamský palác, či Big Ben, trasú sa vám končatiny. Aspoň v mojom prípade to tak bolo. Cítila som sa tak ... inak, neviem to opísať. Ale bol to skvelý pocit. Jeden z tých, ktorý chcete zažiť ešte niekoľkokrát.

New York tu tiež nesmie chýbať. Snáď raz.

Tak na dnes by to bolo všetko. Nezabudnite mi odpovedať na otázku ohľadom jednodieloviek, a ešte jednu otázočku tu pre vás mám. Aké mesto je vaše vysnívané? A v ktorom takom ste už boli?! Čakám vaše odpovede.

Have a nice day girl ! Užite si víkend. ;)